Na jar 2022 sa naša škola zapojila do projektu EDUBEE - včely samotárky.
Cieľom projektu bolo oboznámiť deti so životom včielok, prejsť jednotlivými cyklami ich vývoja formou zážitkového učenia. Pre tento účel sa zakúpila živá didaktická pomôcka: 30 kokónov včiel OSMIA CORNUTA, pozorovací plast, domček pre včielky s liahňou a bambusovými či kartónovými trubičkami.
Prečo práve včely samotárky Osmia Cornuta?
- sú neofensívne, priateľské, neútočia
- ich chov je nenáročný
V marci minulého roku sme s deťmi pripravili a zaslepili trubičky blatom, potrebné pre znášanie vajíčok a usadili sme ich do úľa. Domček sme následne pripevnili na strom a nasmerovali na východ na našom školskom dvore tak, aby sa včielky zobúdzali skoro ráno s prvými lúčmi slniečka a mohli sa tak aktivizovať.
Po jednostrannom zaslepení trubičiek sme do domčeka vložili liaheň s kokónmi a nedočkavo sme pozorovali proces liahnutia včielok. Ako prví sa vyliahli samčekovia a tí netrpezlivo obletovali vajíčka samičiek a čakali ich príchod. Z celkového počtu 35 kokónov sa nám úspešne vyliahlo 30. Liaheň sme z úľa odstránili a na jej miesto sme vsunuli pozorovací plast.
Nastal proces oplodňovania, ktorý trval pár dní. Po jeho ukončení samčekovia odleteli. Samičky začali veselo bzučať po našom školskom dvore a blízkom okolí a popri opeľovaní ovocných stromov či rozkvitnutých rastliniek začali budovať komôrky a znášať do nich vajíčka. Postupne sme sledovali ako zamurovávali trubičky jednu po druhej. Svojim zneseným vajíčkam nanosili peľ, ako formu obživy v nasledujúcom larválnom štádiu ich vývoja. Deti s nedočkavosťou každý deň sledovali a počítali zamurované trubičky. Tento proces trval až do konca júna, kedy včielky uhynuli a zanechali po sebe iba potomstvo v úli vo forme vajíčok. Na jeseň sa z vajíčok vyvíjali larvy, ktoré sa živili nanoseným peľom, až sa z nich stali kokóny.
Úspešnosť projektu sme na jeseň priebežne zhodnotili na základe počtu zamurovaných trubičiek. Dokopy sme zaznamenali 49 plne zamurovaných trubičiek.
V januári 2023 sme s deťmi otvorili bambusové a kartónové trubičky, aby sme zistili koľko nových kokónov máme a mohli ich následne uschovať k budúcej sezóne.
Deti s veľkým záujmom sledovali a prežívali každé jedno rozrezanie či rozmočenie trubičky a jasali pri každom novom prírastku.
S veľkým potešením sme narátali 64 samičích a 177 samčích nových kokónov. A keďže sa treba aj poriadne o naše početné 241 členné jasle postarať do budúcej sezóny, kokóny sme umyli, usušili a uschovali v chlade.
Počas nášho prvého roku projektu a života včiel sme sa o nich veľa naučili, pochopili sme vývoj ich jednotlivých štádiíí. Mali sme jedinečnú možnosť aktívne sa podieľať na ich skúmaní a pozorovaní. Za pochodu sme vychytali menšie nedostatky z našej strany a naučili sa ako ich zefektívniť.
Zistili sme akú ťažkú prácu a krátky život včielky majú a aké potrebné pre našu planétu Zem sú.
Veríme, že sa nám na jar tohto roku vyliahne väčšina z nich a naša rozkvitnutá školská záhrada opäť ožije živím bzučaním našich včielok samotárok.
Ako povedal Albert Einstein: "Ak uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života."